Krv zohrávala významnú úlohu u všetkých národov

Historik Branislav Krasnovský z katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v rozhovore pre TASR predstavil význam krvi u niektorých starovekých i stredovekých národov až po súčasnosť.

Kedy sa objavujú prvé historické informácie o krvi a akú úlohu hrala krv v predstavách jednotlivých národov?

História náboženských predstáv je nesmierne stará a má predhistorický charakter. Určite mala krv významnú magickú úlohu už v období praveku - viac by o tejto problematike vedeli povedať aj etnológovia. Ale už od praveku sa prinášali krvavé obete, ktorých cieľom bolo nakloniť si jednotlivé božstvá. S krvavými obeťami sa stretávame napríklad u starovekých Sumerov, Egypťanov, Sparťanov - podľa môjho názoru ani neexistuje národ, u ktorého by krv nemala významné miesto a postavenie.

Krv hrala určite dôležitú úlohu aj u ďalších starovekých národov...

Samozrejme. Stačí si pozrieť napríklad Židov, ktorým dokonca náboženské predpisy nedovoľovali používať krv, pretože obsahuje život. Existovali rituálne spôsoby, akými sa napríklad zviera zbavilo krvi, bez toho sa nemohlo mäso použiť. Tento vzťah ku krvi majú ortodoxní Židia aj dnes. Je to škoda, pretože krvavnička je naozaj celkom dobrá bravčová špecialita, ktorej chuť nikdy nespoznajú... Známi sú aj Asýrčania, ktorí sa svojou brutalitou a krvavými jatkami stali známymi v celej histórii. Brutalitu považovali za súčasť svojej bojovej doktríny. Ak sa nepriateľ nevzdal, tak ho exemplárne zničili. Takže nakoniec im v mnohých prípadoch stačilo dať len ultimátum a viaceré mestá sa radšej vzdali, akoby riskovali že bitku prehrajú a Asýrčania pooblievajú hradby ich mesta krvou...

Okrem Asýrčanov však boli brutálni aj Aztékovia...

Áno. A okrem nich aj Mayovia a sčasti aj Inkovia. Tí svojím božstvám obetovávali srdcia svojich nepriateľov. Takže zaživa priam roztrhli hrudný kôš obete a vytrhli jeho srdce, oblievali sa krvou obetí a podobne. Stačí si pozrieť ich mytológiu. Známy je mýtus, ako sa štyria synovia boha Ometeotla pokúšali stvoriť Zem podľa vlastných predstáv. Ani raz sa im to poriadne nepodarilo, preto sa nakoniec rozhodli darovať obetu – vlastný život. Preliata krv sa stala prísadou, ktorá udržiava vesmír v chode. Zo svojej krvi potom údajne vytvorili bohovia aj človeka.

Ľudské obete prinášali bohom aj iné mexické národy, nielen Aztékovia. Išlo vždy o bojové kmene?

Nie, tento zvyk sa netýkal len bojových kmeňov. Krvavé rituály zvykli prevádzať aj poľnohospodárske civilizácie \"predastéckeho obdobia\". Podobné zvyky mali aj iné národy žijúce okolo nich.

-Prečo to tak bolo? Prečo boli v tom období v Južnej Amerike typické ľudské obete? -

Existuje o tom mnoho hypotéz, potvrdená ale stále nie je žiadna pravda. Jedna hypotéza napríklad hovorí, že v tom čase neboli v Mexiku žiadne domáce zvieratá a nemali čo jesť, dokonca boli nútení zbierať mušie vajíčka a vyrábať z nich rôzne jedlá. Postupne sa dopracovali až k ľudským obetiam a kanibalizmu, pretože potrebovali bielkoviny.

Jedli ľudské mäso a pili ľudskú krv?

V mnohých rituáloch sa venovali kanibalizmu. Napríklad krv obetovaných detí bývala pri jednom z rituálov zmiešaná s múkou a vyrábali sa z nej placky, ktoré rozdávali medzi ľudí. Takže romantická predstava o mierumilovných Indiánoch a zlých Španieloch je značne schematická. Odporúčam každému pozrieť si Gibsonov film Apocalyptico, ktorý značne narúša tradičné predstavy bežnej populácie o indiánskych kultúrach.

A čo v iných obdobiach? Zachovali sa nejaké zmienky o rituáloch spojených z krvou?

O význame krvi u kresťanov v celom stredoveku hovorí jasne aj skutočnosť, že Ježiš Kristus obetoval za ľudstvo svoju krv a telo. Podľa katolíckej teológie (od IV. Lateránskeho koncilu r. 1215) počas každej svätej omše prichádza k transubstanciácii - úplnej premene obetných darov na Kristovu krv a telo, aj keď si svoj akcident, teda tvar obetné dary zachovávajú. Ale to už zachádzame do príliš odborných a špecifických tém. Ďalším príkladom je flagelantizmus - samobičovanie. Vychádza sa z predstavy, že za znak pokánia za hriechy sa dá považovať aj preliatie vlastnej krvi pri bičovaní.

Spomeňme ešte krvnú pomstu? Stretávame sa s ňou v histórii?

Krvná pomsta sa robila za nejakú urážku a prevádzala sa tak, že boli vyvraždení všetci muži z kmeňa, aj malí chlapci. Dôvodom krvnej pomsty mohlo byť obsadenie pôdy, smrteľné zranenie, vražda, vážna urážka. Ak išlo o zneuctenie ženy alebo dievčaťa, krvnú pomstu vyhlasoval celý zneuctený klan proti všetkým mužom klanu, ktorý sa urážky dopustil, takže nakoniec mohla krvná pomsta skončiť až vyvraždením všetkých členov klanu a mohla trvať aj desiatky rokov. Myslím, že najdlhšia takáto krvná pomsta v Albánsku trvala približne 200 rokov.

-Existuje krvná pomsta aj dnes? -

V dnešnej dobe existuje v niektorých oblastiach Čečenska, Afganistanu, Sudánu, Albánska a Inde. Vo väčšine prípadov ide o moslimami ovládané oblasti. Priznám sa ale, že som nesledoval vzťahy napríklad šaríje ku krvnej pomste, ale nemyslím si, že je ponímaná kladne. Krvná pomsta totiž oslabuje postavenie štátu - klan je viac ako štát a naznačuje že klanová spoločnosť má problémy stotožniť sa so štátom. To podľa mňa nemôže mať žiaden vládca alebo prezident rád.

A čo krv a jej význam v 20. storočí?

Nebudem vychádzať z vedeckého podložia, objavy spojené s krvou a množstvo vedeckých poznatkov, ktoré sa v 20. storočí získali, sú obrovské. V rámci histórie a mytológie však môžem uviesť ako príklad III. Ríšu. Hitlerovské Nemecko bazírovalo na \"rase a krvi\", existoval rebríček národov, ktoré sa na základe krvi a rasy líšili vo svojej kvalite. Najvyššie, samozrejme, stáli \"nadľudia\" Nemci, potom išli ostatní Germáni, Japonci, potom románske národy, Maďari, Fíni a Turci, Arabi najnižšie stáli Slovania.

Nižšie boli už len podľudia - Židia, Černosi, Rómovia. Dokonca vo svojich príručkách išli niektorí nacistickí pohlavári až tak ďaleko, že považovali koitus s podčlovekom za nebezpečnú, pretože ejakulát alebo vaginálny sekrét podčloveka obsahuje zvláštne substancie, ktorými môže takmer na bunkovej úrovni zničiť genetický kód nadčloveka. Samozrejme som to vysvetlil vlastnými slovami, presnú terminológiu si nepamätám.

Prevádzali sa počas hitlerovského Nemecka aj nejaké zvyky spojené s krvou?

Zvyky ani nie, ale napríklad pragmatické bolo to, že si príslušníci SS nechali tetovať pod ľavú pazuchu svoju krvnú skupinu. Preto, aby aj v prípade bezvedomia na bojisku mohli lekári vykonať transfúziu krvi ranenému vojakovi. Problém s krvnými konzervami riešili priamo na mieste. V jednotke SS sa povedalo, akú krv potrebujú a príslušníci s touto krvnou skupinou šli ranenému spolubojovníkovi okamžite krv darovať. Problém nastal po vojne, kedy boli príslušníci SS prenasledovaní a stíhaní. Krvná skupina vytetovaná pod pazuchou alebo zranenie v tejto oblasti znamenalo v mnohých prípadoch istú cestu na popravisko - mnohokrát bez riadneho súdu.

Rôzne zvyky spojené s krvou majú aj náboženstvá a sekty...

Určite. Mohli by sme spomenúť napríklad satanistov alebo niektoré čarodejnícke kulty, o ktorých sa mi však nechce veľmi hovoriť, pretože ide podľa môjho názoru o prípady pre väzenských psychiatrov. Najznámejšou sektou v širšom povedomí sú podľa môjho názoru u nás jehovisti. Pre nich krv predstavuje život a je určená výhradne na obetné účely. Jehovisti odmietajú transfúziu krvi a krvných derivátov a tiež darovanie orgánov a to aj za cenu straty života. Či to však aj dôsledne dodržujú neviem, podľa mňa netreba všetkému v Strážnej veži bezvýhradne veriť.

Krv mala kedysi svoj význam aj v bojových umeniach. Je to tak do dnes?

Áno. Aj v dnešnej dobe existuje priam nádherný príklad - filipínske bojové umenie kali, ktoré tvorí v základnej forme boj s palicou, nožom a boj bez zbrane. Najmä pri boji s nožom prichádza k masívnym a šokovým zraneniam, cieľom ktorých je eliminovať nepriateľa - a to sa nedá vykonať jedným alebo dvoma bodmi, pretože adrenalín dokáže udržať v boji aj zraneného človeka.

Keď však zasiahnete súpera počas jedného útoku takmer desiatimi bodmi a sekmi, určite to neprežije. Vyzerá to ale hrozne - asi ako japonský veľrybársky škuner. Všade je plno striekajúcej krvi, kusov krvavého mäsa, z brušnej dutiny postupne vypadávajú orgány, do toho chrapot - radšej už ani nebudem pokračovať.

Na niečo také sa zrejme musia adepti tohto bojového umenia aj psychicky pripravovať...

Kali pripravuje svojho adepta aj na takýto stav, pretože nesmiete zostať stáť, stále musíte byť pripravený na útok a následný boj. Takže trénujú svojich adeptov tak, aby vedeli znášať bolesť a zvykli si na krv. Aj v dnešnej dobe existuje rituál, pri ktorom si adept kali ľahne na nejaký oltár, členovia skupiny mu údermi spôsobujú silnú bolesť a potom ho majster oblieva krvou - v dnešnej dobe nejakého zvieraťa. Nasledujú ďalšie mystické rituály a potom niekoľkohodinový tréning a až nakoniec sa môže adept umyť a osláviť svoje prijatie do spoločenstva Kali.

Môžme sa s niečím takým stretnúť aj niekde inde ako pri tomto bojovom umení?

Podobný tréning majú aj príslušníci špeciálnych jednotiek: Green Berets, Specnaz a iní.